Přehled článků  Zostava skutočne referenčná

Zostava skutočne referenčná

23.9.2019 18:44  |  Recenze

Americká značka Wilson Audio patri medzi úzku skupinu výrobcov reproduktorov, ktorých zvuk sa radí medzi to najlepšie na svete. Musím jednoznačne podotknúť, že v tomto prípade nejde iba o akési teoretické tvrdenia, ale o moju skutočnú empirickú skúsenosť. Tu neustále potvrdzovali mnohé počúvania a porovnania počas mnohých predchádzajúcich rokov. Je mi však jasne, že každá firma sa môže posunúť o krôčik ďalej, ale takisto sa môže i niečo nevydariť. Potvrdí sa moja skúsenosť a bude Wilson kráčať v šľapajach referencie?

 

Podobne otázky som si kládol, svištiac autom po diaľnici do Prahy, a tešil sa ako na stretnutie so starým dobrým známym.

 

V centre Prahy

 

Iba na skok od Staromestského námestia v Prahe sídli showroom so špičkovou High-End audio a video technikou VOIX. Štúdio s rozlohou neuveriteľných 600 metrov štvorcových je určené na počúvanie tej najvyberanejšej hudby v neopakovateľnej atmosfére, ktorú od samého začiatku až do konca charakterizuje luxus a noblesa. V tomto audiofilskom nebi sa ukrýva päť posluchoviek, z ktorých jedna je upravená na domáce kino. Každá jedna je nadupaná špičkovou elektronikou highendových komponentov a reproduktorových sústav zvučných svetových mien.

 

Alexx

 

V štúdiu VOIX majú štyri modely reproduktorov od firmy z Utahu Wilson Audio. Najmenší model Tune Tot, určený do regálu, najmenší stĺp Sabrina, model Sasha DAW a nakoniec Alexx, ktorý čakal zapojený na posluchový test. V štúdiu je to najdrahší model z portfólia Wilson Audio za 3,2 milióna Kč. Firma Wilson Audio má však v ponuke ešte dva vyššie a, prirodzene, drahšie modely.

 

Pravdupovediac, nechcel som prešľapovať kdesi v tábore pod vrcholom, a tak som sa rozhodol otestovať topku, ktorú pražské štúdio VOIX ponuka. Alexx je nástupcom modelu Wilson Audio Maxx, pri ktorom som v minulosti zažil zimomriavky pri počúvaní, a tak sa moja zvedavosť stále prehlbovala.

 

Zostava z vesmíru

 

Celá zostava vyzerala na prvý pohľad skutočne impozantne. 800-wattove monobloky Dan D'Agostino Progression Mono farebne ladili s červenou farbou Ferrari, v ktorej boli Alexxy vyrobene. Ako zdroj signálu slúžil dCS streamer a prevodník a o predzosilnenie sa staral preamp Momentum.

 

Architektúra

 

„Repráčiky“ sú vytvorené z materiálu, ktorý nesie tajomný názov kompozit X a na rozdiel od modelu Sasha sú z neho vyrobené celé. Tento materiál spolu s konštrukciou, vnútorným  delením a výplňou sa stará o minimalizovanie vibrácií ozvučnice. Vidieť, že firma sa tým zaoberá už dlhé roky, lebo keď na nie poklopete, máte dojem, že klopete na horské bralo, a dá sa povedať, že pasivita im nechýba. 

 

Samotné reproduktory sa skladajú z dvoch časti, zo spodnej basovej sekcie osadenej dvoma basovými meničmi s pevnou membránou. Je dobrou tradíciou firmy, že ak vyvinú novu technológiu, tak ňou vylepšia aj výrobky iných platforiem. Tak boli nové meniče s priemermi 20 a 25 cm vyvíjané pre projekt WAMM a zabezpečujú veľmi čistý, dostatočne objemný a dynamický bas.

 

Celá sekcia je umiestnená na nastaviteľných hrotoch a v zadnej časti sú umiestnene len jedny reprosvorky! Čiže žiaden bi-wiring a žiaden bi-amping, ale poctivo len jeden kábel a jeden zosilňovač. Výrobca je zástancom teórie, že jeden poriadny kábel je lepšia voľba ako dva káble nižšej kvality zapojene v bi-wiringu.

 

Basovú sekciu zdobila v našom prípade ešte masívna hliníková doska s vyfrézovaným nápisom Alexx. V hornej sekcii sú namontované dva stredobasáky a jeden výškáč. Toto usporiadanie umožňuje väčší dynamicky rozsah. Nejde o zapojenie D'Appolito, pri ktorom sú streďáky, pripadne stredobasy rovnocenné.

 

V tomto prípade ide o dva odlišné meniče, z ktorých každý pokrýva určitú dávku stredového spektra. Menši ma 15 cm a väčší 17 cm. Prenosová schopnosť dvoch odlišných meničov je širšia ako pri použití dvoch rovnakých meničov, ale konštruktéri sa museli pohrať s majstrovským zladením. Tato „MTM“ architektura sa začala používať v reprákoch X1 Grand Slamm.

 

Ako je už vo firme dobrou tradíciou, každý menič ma svoju vlastnú oddelenú ozvučnicu. A tak či ide o výškáč, streďák alebo basak, tak jeho ozvučnica je presne optimalizovaná na jeho použitý typ. Každá ozvučnica výškáča a stredov sa dá posúvať dopredu a dozadu a aj celá horná sekcia je v uhle polohovateľná. Odborné nastavenie geometrie zlepší časovanie, aby sa zvuk z jednotlivých meničov dostal k nášmu uchu presne v ideálnom okamihu, čo má za následok napríklad zlepšenie priestorovosti vo výslednom zvuku. V tejto konkrétnej posluchovke nastavovali Wilson Audio odborníci, ktorí pricestovali priamo z Utahu.

 

Zázračný basreflex

 

Áno, niekedy je problém umiestniť reproduktor v malej miestnosti, hlavne keď má basreflex vyústený dozadu. Vtedy sa objem basu môže znásobiť a miestnosť zaplaví nepríjemné dunenie. Naopak, vo veľkých miestnostiach potrebujeme niekedy zväčšiť objem basu, a tak môže byť basreflex vyústený dozadu práve výhodou.

 

Tu prišli vývojári s flexibilným basreflexom. Pod už spomínaným nápisom Alexx sa skrýva záslepka basreflexového otvoru. Tu môžeme podľa návodu vybrať a premiestniť do zadného otvoru. Potom stačí namontovať ozdobný rámček a vyústenie basreflexu je premiestnene dopredu.

 

Zvuk

 

Po dôkladnom prezretí a nafotení zopár snímok som si mohol už sadnúť do vytúženého kresla. Zostava bola zahriata v ideálnej pracovnej teplote a vôňa kávy sa pomaly vkrádala do celej miestnosti. Aby som rozohrial aj uši, tak som si zo služby Tidal naťukal Leonarda Cohena. Už prvý dojem z úvodných taktov bol nekompromisný. Hneď od začiatku bolo jasné, v akej kategórii sa pohybujeme.

 

Napriek tomu, že Cohenové nahrávky sa neradia k audiofilskej topke, hlas znel  skutočne prítomne a impozantne. Jeho hlboké vibrácie sa zarývali do môjho vnútra. Jemné detaily a nuansy na mňa vystreľovali z presného miesta uprostred. Priestor a scéna boli veľké a hĺbka siahala do diaľav. Nie, nehrali to reproduktory, ale sám Leonard Cohen sa stelesnil uprostred posluchového trojuholníka.

 

„Na začiatok dobré,“ povedal som si, srkol z pohára a hlboký mužský hlas som nahradil klavírom a spevom Diany Krallovej, a keďže išlo o trocha lepšiu nahrávku, musel som konštatovať, že rozmiestnenie nástrojov je skutočne holograficky presné.

 

Už pri tretej skladbe, ktorú predniesol Gregory Porter, mi bolo nadmieru jasné, že zostava je vynikajúco zladená a hlavne sfrázovaná. Reproduktory si iba tak stáli, „nehrali“, ako keby zanikli, a nedalo sa určiť, že z nich vychádza zvuk, len medzi nimi sa odohráva koncert.

 

Počas počúvania jazzového tria Rymden som sa sústredil na prirodzený zvuk  nástrojov. Zhodnotil som ho ako veľmi presný, bez príkras, ale zato plný muzikality. Klavír bol skutočne veľký. Kapela Tristan Mélia Trio mala vo svojej skladbe veľmi dobrý drajv, a tak som uši upriamil na bicie. Činely mali dobré detaily, celá kapelka perfektne swingovala a v tomto rytme som si znenazdajky začal podupávať nohou.

 

Pri všetkej tej dynamike a drajve som dostal chuť na Pink Floyd. Dobre známou skladbou Time sa po dlhšej dobe predviedol tak, ako si predstavujem, že by mala znieť pri dobre reprodukovanej hudbe. To znamená dynamická s množstvom detailov a s obrovským priestorom, takým, aký len chlapci s Pink Floydu vedeli nahrávať...

 

Po malom odskočení k najnovšiemu McCartneymu som prešiel na klasiku. No a keďže sme v Prahe, čo by to bolo bez Vltavy. Die Wiener Philharmoniker pod taktovkou Rafaela Kubelíka predviedli svoj orchester vo všetkej pompéznosti. Nakoniec dve verzie Scheherazade Op. 35 Festival od Korsakova ma prikovali do kresla a len som vychutnával...

 

Záver

 

Dva monumenty, ktoré nie sú určené práve do malej panelákovej obývačky. Masívne vyhotovenie, pri ktorom nie je ponechane nič na náhodu. Referenčne vyhotovenie a referenčný aj zvuk. Konečne raz zas môžem pokojne konštatovať, že ide o bedne, pri ktorých už neriešite, ako hrajú basy, výšky či stredy. Proste sedíte, počúvate  hudbu a vychutnávate si okamih!

 

High & Style, podzim/2019

Přehled článků